05. 10. 2016

Vianoce vo svete

Tradície Vianočných sviatkov nie sú vo všetkých krajinách rovnaké. Ako to vyzerá s Vianocami v  iných častiach sveta? Oslavujú vôbec Vianoce a poznajú čaro Vianoc?

Atypickí Francúzi

Rodiny vo Francúzsku slávia Štedrý deň spoločne. Večer si deti položia topánky pred krb a čakajú, že im ich Pere Noel naplní darčekmi. Jeho spoločník Pere Fouettard by mal zasa zlé deti “oceniť” výpraskom. O polnoci tradične podávajú reveillon, čo znamená budíček alebo prvé volanie dňa. Reveillon symbolizuje očakávanie narodenia Krista. Toto jedlo pozostáva z ustríc, párkov, vína, opečenej slaniny, pečenej hydiny, šalátov, ovocia a francúzskeho pečiva, najmä bagety. Svojrázne zvyky majú v rôznych častiach Francúzska. Na juhu jedia bochník chleba rozkrájaný do kríža, z ktorého musia prvú časť venovať chudobnému človeku. V Alsasku býva na stole vyprážaná hus, v Bretónsku pšeničné koláčiky s kyslou smotanou. Burgunďania večerajú morku a gaštany. Na severe Francúzska deti dostávajú darčeky už 6. decembra – na deň svätého Mikuláša. 

Horúce sviatky v Afrike

Na africkom kontinente sa sviatky pokoja v porovnaní s Áziou a Latinskou Amerikou prezentujú pravdepodobne najmenej. K tradičnej atmosfére chýba pre nás neodmysliteľný sneh a hlavne v strednej a južnej Afrike chýba ozdobený ihličnatý stromček. Domáci ho nahrádzajú ozdobenou palmou. Cez vianočné obdobie sa navštevujú rodina a známi, nie všetci sa obdarúvajú darčekmi, keďže veľa ľudí nemá peniaze napríklad na hračky. Tu nezohrávajú Vianoce takú komerčnú úlohu ako vo vyspelých štátoch Európy či Ameriky, je to viac o narodení Ježiša Krista, o radosti, speve, návšteve kostola. Vianoce, ktoré sa podobajú tým naším európskym, priniesli na africký kontinent najmä rôzni misionári a dobrovoľníci, ktorí prichádzajú do rozvojových krajín na určité obdobie. Tým, že niektoré časti Afriky kolonizovali napríklad Angličania, Španieli, Francúzi – malo za následok osvojenie si vianočných zvyklostí aj z týchto národov. 


Egypt 

– Vianoce majú trochu posunuté a zapísané 25. decembra v ich kalendári, čo predstavuje 7. Január nášho kalendára. V Egypte sa veľa ľudí hlási k ortodoxnej koptskej cirkvi. Adventné obdobie tam trvá 40 dní pred Vianocami. Egyptskí veriaci sa počas neho postia – nejedia mäso, hydinu ani mliečne výrobky. Na Štedrý večer idú všetci do kostolov v úplne nových šatách. Bohoslužby sa končia o polnoci hlaholom zvonov. Potom idú ľudia domov na slávnostnú večeru, počas ktorej sa podáva fata - jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa. Na prvý vianočný sviatok ľudia v Egypte a ďalších častiach Stredného východu navštevujú priateľov a susedov. Na návštevu si prinesú špeciálny chlieb, aby nezaťažovali hostiteľov prípravou občerstvenia. 

Maroko

je krajina zmiešaných kultúr a tolerancie. Hlavným náboženstvom je islam, stretávajú sa tu moslimovia, kresťania, židia. Moslimovia Vianoce nemajú, podobným sviatkom je Sviatok obety. Tiež má korene v Biblii, v Starom zákone. Obetou je baránok, ktorého zarežú a zjedia. Maročania sú však prispôsobiví. Na trhoch pred Vianocami predávajú vianočné stromčeky a rodiny, ktoré majú príbuzných v zahraničí Vianoce oslavujú. 

Benin

leží v západnej Afrike. Býval francúzskou kolóniou, preto slávia vianočné sviatky. Malého Ježiška vítajú ozdobenou palmou. Na Štedrý deň, pred slávnostnou večerou, deti dostanú darčeky. Konzumujú sa talianske jedlá a nápoje. 

Južná Afrika

keďže tu je veľmi horúco, domáci oslavujú sviatky na plných plážach. Grilujú, jedia koláče, morku, christmas puding – čo je niečo ako náš biskupský chlebík. Na hlavách majú typické papierové klobúky. 

Južná Amerika a Vianoce

Takisto aj na tomto kontinente sa oslavujú Vianoce. Iné sú vďaka ročnému obdobiu – letu a ozdobeným stromčekom, ktorý býva prevažne umelý. Ihličnaté stromy nie sú bežné ako povedzme na Slovensku. Ľudia v týchto krajinách ich zdobia rôznymi farebnými ozdobami. Ozdoby sú však oveľa pestrejšie a rôznorodejšie. Na Štedrý večer v Latinskej Amerike je hodnota rodiny na prvom mieste. Všetci príbuzní spolu so susedmi konzumujú pripravené pokrmy a venujú sa tancu. Najtypickejším znakom je umiestnenie Ježiška v jasličkách. Celý Betlehem môže byť umiestnený pod stromčekom i mesiac pred Vianocami, ale samotná figúrka malého Ježiša sa tam objaví až po polnoci Štedrého večera na znak toho, že sa práve narodil Ježiš Kristus. Samozrejme vďaka rozvinutému turizmu do krajín prenikli aj mnohé zvyklosti z ostatných časti sveta. Latinskoameričania poznajú Santa Clausa. 

Kolumbia

vianočná sezóna sa spúšťa 7. decembra zapaľovaním sviečok. Vianoce oslavujú veselou hudbou, ozdobeným stromčekom a bohatým stolom. Na Štedrý večer sa stretáva celá rodina, dokonca susedia a kamaráti, aby tradičnou pečenou morkou vychutnali sviatky pohody. K tradícii patrí aj to, že na Vianoce má skoro každý na sebe niečo nové, akoby novou vecou obnovili svojho ducha. 

Peru 

Peruánci sú zvyknutí skrášľovať kostoly a domovy jasličkami, vykonávať tance a hry, variť tradičné jedlá. Počas týždňa Vianoc organizujú „chocolatadas“, čo vlastne znamená podarovanie šálky horúcej čokolády a možno aj malého darčeku chudobným deťom. 

Mexiko 

Mexičania sa na Vianoce pripravujú deväť dní pred 24. decembrom, teda od 16. decembra. Toto obdobie sa volá Posada. Domácnosti v dedine si rozdelia, kto bude mať kedy Posadu. Každý deň potom v jednotlivých domoch hrajú príbeh o tom, ako Mária s Jozefom hľadali v Betleheme miesto na prenocovanie. Domáci predstavujú krčmárov, ktorí odmietajú prijať svätú rodinu na nocľah. Deti a dospelí zo susedstva hrajú pútnikov, pričom nesú sošky Jozefa, Márie a oslíka. Sprievod žiada o ubytovanie v troch domácnostiach, ale až v poslednej ho príjmu. V tom dome sa potom spolu modlia a na záver spievajú Tichú noc. Nasleduje párty pre deti. Jedno z nich má zaviazané oči a pútnickou palicou sa snaží rozbiť papierovú Pinatu (po španielsky orech), čo je misa plná orieškov, mušlí, pomarančov, cukríkov a sladkostí. Dospelí počas hry detí popíjajú punč. . Mexičania si na Štedrý deň nedávajú darčeky. Deti ich dostávajú až 6. januára na sviatok Troch kráľov, ktorí prišli Ježiša obdarovať zlatom, kadidlom a myrhou.

Vianočné zvyky v Ázii

Napriek malému počtu kresťanov, poznajú oslavy Vianoc aj v Ázii. Používajú výzdobu domov, zdobia stromčeky, rozdávajú darčeky. Samozrejme poznačené lokálnymi znakmi a kultúrou danej krajiny. Nechýba dobré jedlo a návšteva blízkych. 

Filipíny

Jediným ázijským kresťanským národom sú Filipínci. Vianočné oslavy sa začínajú už 15. decembra hojne navštevovanou svätou omšou. Na nej čítajú príbeh o narodení Krista. Na Štedrý deň sa vždy uskutočňuje takzvaná Panunuluyanská slávnosť. Ľudia vyberú spomedzi seba pár, ktorý predstavuje Jozefa a Máriu. Hrajú príbeh o tom, ako Svätá rodina hľadala prístrešie v Betleheme a keď ho nedostala, musela sa uchýliť do maštale. Súčasťou bohoslužby na prvý vianočný sviatok býva hra o narodení Božieho dieťaťa. Na záver omše spúšťajú spod strechy kostola hviezdu a dotvárajú biblickú scénu narodenia.

Čína 

deti vyrábajú farebné papierové ornamenty (kvety, reťaze, lampy), ktoré sú súčasťou dekorácie a vianočnej výzdoby.  V porovnaní s Vianocami sa tu viac oslavuje príchod Nového roka, kedy deti dostávajú pozornosť vo forme hračiek, oblečenia. 

Japonsko

iba jedno percento populácie sa hlási ku kresťanstvu. Aj napriek tomu Japonci slávia vianočné sviatky, zdobia si príbytky a výklady obchodov, najmenší dostávajú darčeky. Tie rozdáva Heteiosha – kňaz, pričom deti veria, že má oči aj vzadu a po celý čas ich sleduje. Preto musia poslúchať, aby si odmenu zaslúžili. 

India

v tejto krajine nesúvisia Vianoce iba s kresťanstvom, všetci bez ohľadu na vierovyznanie ich uctievajú. Kresťania oslavujú sviatky klasicky, Indovia ich berú viac ako národný sviatok. Väčšina z nich chodí na miestne trhy, zdobia si domy, stromčeky. Na niektorých miestach používajú namiesto klasického vianočného stromčeka ako dekoráciu listy banánovníka či manga. Toto všetko trvá iba pár dní. S predvianočnou atmosférou sa v Indii asi nestretnete. Indovia oslavujú sviatky každého náboženstva v krajine. 

Horúce Vianoce prežívajú Austrálčania.

Na Štedrý deň nie sú zvláštnosťou teploty okolo 30 stupňov Celzia. Santa Claus často chodí na pláže, kde sa vozí na surfe alebo na záchranárskej lodi a rozdáva deťom darčeky. Niektorí Austrálčania sa na Vianoce vyvezú k moru, iní idú na výlety do prírody. Ak ostanú doma, kúpu sa v bazénoch, hrajú kriket alebo robia jednoduché domáce práce. Tradičným jedlom je morka, šunka a bravčovina. Ako dezert sa podáva slivkový puding.. V krajine klokanov obľubujú na Vianoce aj koláč plnený mletým mäsom.

Či už slávime Vianoce v Európe, Ázii či na opačnej strane pologule, duch Vianoc zostáva v každom kúsku sveta rovnaký. Ľudia majú k sebe bližšie, stretávajú sa rodiny, priatelia, známi. Je to čas pokoja a radosti. Nakoniec nezáleží na tom, či nám darčeky donesie Ježiško, Mikuláš, Santa Claus, Papa Noel alebo Heteiosha.