Doprava zadarmo nad 35 €

Ošiaľ menom Valentín

Všade samé srdiečka, sladkosti v tvare sŕdc a plyšové hračky s „originálnym“ nápisom ĽÚBIM ŤA. Ľudia sa zbláznili a začína sa ďalší hon za darčekmi podobne ako pred vyše mesiacom počas vianočných sviatkov. Trh na nás všetkých tlačí s bohatou ponukou valentínskeho „všeličoho“, no a nie každý dokáže v pokoji zvládnuť pulty plné prečačkaných zbytočností.

Nepochádza z Ameriky!

O jeho pôvode vieme síce pomerne málo, ale určite by sme ho nemali hľadať v Amerike, ktorá síce predstavuje jeho dnešnú komerčnú tvár, no neviaže ju s ňou žiadne historické puto.

Valentinus bol rímsky kresťanský kňaz a lekár, žijúci v Ríme za vlády cisára Marka Aurélia Klaudia, ktorý býva zobrazovaný s kalichom v ľavej ruke a s mečom v pravej. Vidieť ho môžeme aj v oblečení biskupa, ktorý uzdravuje chlapca z padúcnice. Je tiež patrónom cestujúcich, včelárov a mládeže. Za vlády cisára Klaudia boli kresťania kruto prenasledovaní a dokonca zakázal ženiť sa vojakom, pretože mal dojem, že ženatí muži nepodávajú dobré výkony na bojisku.

Osoba vzdelaného Valentína je opradená viacerými legendami, jedna z nich hovorí, že ho uväznili preto, lebo liečil uväznených kresťanov, ďalšia zas, že dôvodom jeho odsúdenia bolo tajné sobášenie mladých kresťanských párov aj napriek zákazu cisára, za čo bol 14. februára 269 sťatý. Pred svojou popravou vo väzení sa vraj Valentín zamiloval do dozorcovej slepej dcéry. Údajne jej stihol prinavrátiť zrak. Traduje sa, že Valentinus poslal deve pred smrťou lístok s nápisom „Od Tvojho Valentína“. Tak vznikla prvá symbolická valentínka.

Sviatok sv. Valentína však vznikol až o pár storočí neskôr. Na počesť biskupa Valentína ho 14. februára 496 vyhlásil pápež Gelasius.

Iná legenda spája sviatok zamilovaných s vojvodom Karolom Orleánskym, ktorý skončil v britskom zajatí. Do rodného Francúzska prostredníctvom veršov poslal manželke zamilovaný odkaz. V 19. storočí sa tento odkaz rozšíril do celého sveta.

Valentín dnes

Cirkev vraj zmenila tento pohanský sviatok tak, že sv. Valentínovi, ktorý mal sviatok deň predtým, zverila do ochrany snúbencov a zamilovaných. Mnoho legiend odkazuje na skutočnosť, že začiatkom februára si začínajú hľadať svoj párik vtáci, preto sa vraj začal 14. február sláviť ako sviatok zamilovaných.

Valentínske pozdravy si začali ľudia posielať až neskôr, prvú „valentínku“ vraj poslal v 15. storočí z londýnskeho väzenia svojej manželke orleánsky vojvoda Charles a tradícia sa rozšírila najviac v 19. storočí, kedy sa svätovalentínske pozdravy začali vyrábať hromadne. Tohto sa chytili aj ďalší obchodníci a postupne začali ponúkať valentínske sladkosti, kytice a hračky. Sviatok zamilovaných k nám začal prenikať v 90. rokoch nedávno minulého storočia vo svojej najkontroverznejšej podobe.

Najkrajšia je ruža

Každý z nás potrebuje k životu prejavy lásky a priateľstva v podobe bozkov či objatí alebo pohladení, ktoré v každom z nás prebúdzajú tie najkrajšie pocity. Prežívať  však lásku v jeden deň v roku a kupovať preto kopec nezmyselných darčekov je skôr trošku na smiech. Nespadnime do vlny gýčového šialenstva, ale ostaňme verní klasickému symbolu lásky, ktorého pôvod siaha ešte do čias rímskeho cisárstva, a tým symbolom je obyčajná ruža! Prečo je ruža symbolom lásky? Kde sa vzala a akú má históriu? 

V dávnej antickej krajine vznikol prvý príbeh. Ruže vraj vyrastali z krvi Adonisa po jeho smrti. Adonis zahorel vrúcnou láskou k Afrodite a preto sa ruže stali symbolom znovuzrodenia a lásky, ktorá zvíťazila nad smrťou. Odvtedy je ruža znakom vrúcneho milovania a obdivu. Ale vedeli ste, že jej význam je podstatne väčší? Rimania ruže spájali s odvahou na bojovom poli, vence z ruží sa nosili pri príležitosti rímskych slávností. Hovorí sa, že cisár Nero zasypal svojich hostí pri večeri tonami okvetných plátkov až sa niektorí pod nimi bohužiaľ udusili. Práve v Ríme uzrela svetlo sveta aj jedna z najstarších odrôd Rosa gallica. Tu bolo tiež zvykom, že novomanželia nosili pri sobáši na hlave veniec z ruží a ženy z vyššej spoločnosti používali plátky ruží na obklady pre krásnu zdravú pleť. Tieto kvety mali jednoducho využitie v každej oblasti. Divoká ruža visela na dverách izby kde sa viedli tajné rokovania, tento zvyk pochádza z príslovia sub rosa, čo znamená držať tajomstvo. Ruža bola tiež prijímaná ako symbol krvi kresťanských mučeníkov. A ruža je tiež spájaná s Pannou Máriou. Sv. Dominik vraj na jej počesť založil ružovú záhradu.

Ruža sa dostala do povedomia ako národný kvet Anglicka,Bulharska alebo Spojených štátov amerických.

Vášnivá a jemná vôňa ruží

Dnes kytice ruží chápeme predovšetkým ako symbol lásky. Muži nimi obdarúvavajú ženy, aby im prejavili svoju náklonnosť. A v očiach každej ženy sa pri pohľade na kyticu ruží automaticky zapália iskričky radosti. Červené ruže to hovorili za nás v minulosti a hovoria to aj dnes. A to je na nich to najkrajšie. Ruže povedia za nás to, čo cítime. Nemusíme ale siahať po ruži v kvetinárstve. Ruža má  viac podôb! A jeden z tých jednoduchých a zároveň rafinovanejších je napríklad vôňa ruže. Skúste preto miesto hmotnej ruži siahnuť radšej po výrobku z ruží.  V neposlednej rade obdarovanému vyčaria úsmev na tvári. Láska je predsa krásna a s úsmevom ide všetko ľahšie. Nechajte vôňu tohto jemného kvetu hovoriť  za vás. Prejavte práve ňou vaše pocity a túžby. Ruža vám v tom určite pomôže.

 Krásny prejav náklonnosti v tento deň môže byť spoločný romantický kúpeľ  v ružiach, ktorý ocení určite i váš partner. Dosiahnete ho pomocou soli do kúpeľa z ruží. Doprajte si poriadny a voňavý relax v kúpeľni - čo môže byť príjemnejšie, než sa po celom dni ponoriť do horúcej vane? Pozvite i partnera a urobte si spolu romantický večer!